equo

Myslím. Niekedy až moc. Ale myslím, že je to lepšie, ako keby som nemyslel vôbec. V mojom živote má myslenie vysoké postavenie. Často ho kladiem na miesto, kde by mali byť iné hodnoty, inokedy sa uvelebí na svojej zaslúženej pozícií. Niekedy je však myslenie nebezpečné. Je síce pekné, že my ľudia na rozdiel od zvierat myslíme, ale často to tak nevyzerá. Citové výlevy prevládnu nad myslením. Túžby poháňané pudmi. Iracionálne správanie... Rozhodne netvrdím, že riadiť sa citmi je zlé. Je fajn byť bezprostredný, spontánny, úprimný... Občas ale treba myslieť. Ale tu je ďalší kameň úrazu.

Silu myšlienky nejde poprieť. Ako často sa Vám vkradne niečo do hlavy a nie a nie to odtiaľ vybiť? Nejaká vtieravá, ba priam až obsesívna myšlienka... Blažený človek, ktorý vie kontrolovať svoje myšlienky. Na tomto ešte de facto nemusí byť nič zlé. Zlé to začína byť, ak si svoje myšlienky nestrážime. Ak do seba púšťame podnety, myšlienky "všeho" druhu. Pretože sila mysle je silnejšia ako len nejaké impulzy v mozgu. Často si myslíme, že dokážeme ovládať svoje myšlienky, radi sa nimi nechávame unášať, hovoríme si, že nejde o nič zle. Bohužiaľ opak je pravdou. Skúste sa zamyslieť, koľko razy sa Vám stalo, že ste sa niečim zaoberali a nakoniec to aj vykonali. Že sa z myšlienky stala skutočnosť. Zmenila sa v konanie. Často je to v poriadku, ale pokiaľ netriedime to, čo cez nás prúdi, neselektujeme to správne a dobré, môže nás aj naša vlastná sila, sila myslenia, zahubiť. Nemusí ísť o fyzické príznaky. Často to môžu byť rôzne psychické rany v človeku. Často konanie, ktoré vzišlo zo spočiatku neškodných myšlienok môže mať katastrofálne následky.

Ak si hovoríte, že tu píšem "bláboly", uvediem jeden príklad. Je to z jednej knižky o myšlienkach, ktorá mi pred pár rokmi prešla rukami. Písal sa tam, okrem iného, príbeh jedného pastora v Amerike. Úspešný pastor, šťastne ženatý, mal deti. Život ako z rozprávky. V jeho spoločenstve (alebo to bola nejaká diskusná skupina, toto si bohužiaľ presne nepamätám) sa však ukázala žena. Pekná, mladá, atraktívna. To si presne pomyslel. No okrem toho, bola preňho veľmi príťažlivou. Nie raz mu napadlo, aké by to asi bolo. Myšlienka na to, aká môže byť. Aký by bol s ňou sex. Nedokázal sa vzdať tej myšlienky. Až jedného dňa po stretnutí spoločenstva ostali v budove ako poslední. Z myšlienky sa stala skutočnosť a z pomyselnej súlože sa stal fakt. Následky tohto boli katastrofálne. Jednak rany na duši, jazvy, z ktorých sa ťažko lieči. Ale poznačilo to aj jeho rodinu, jeho život. A všetko to začalo myšlienkou. Pohrávaním sa s myšlienkou na súlož s atraktívnou ženou. Môžete si povedať, že mne sa to stať nemôže. Môže, nemusí. Nemusí ísť vždy len o sexuálne myšlienky. Týmito "temnými" myšlienkami môže byť čokoľvek. Je ale na nás, ako s nimi naložíme. Či si ich necháme pripúšťať k sebe, či sa s nimi budeme pohrávať, alebo ich zavrhneme hneď v zárodku.