equo

Tma i svetlo,
noc a deň.
Skrz biele plátno, preniká
čepeľ otrávená.
Cez plátno biele,
zbelené krvou.

Dopadá kosa na kameň,
naráža a cvendží,
Niečo kričí:
Nie!
Nenechám sa,
zmizni!

Večný súboj,
vody, ohňa.
Či ten oheň,
vodu zvarí?
A či voda,
oheň zhasí?

Hlas znie silno,
rezonuje.
Neprestáva kričať... Nie!
Pre túto chvíľu,
láme sťažen,
lode zloby, čo
túžila zviesť do záhuby.