equo

Nedávno, keď som si doma prezeral šuflíky, našiel som medzi svojimi vecami knižku, do ktorej som sa chcel pustiť už dávnejšie, ale akosi nebolo času... Nie času, zle hovorím. Ako môžem povedať, že nebolo času? Času je vždy dosť. Pokiaľ človek niečo naozaj chce spraviť, nájde si na to čas vždy. Pokiaľ človek niekoho má rád, nájde si čas tráviť s ním chvíle. Pokiaľ... Dnes ale nemám v pláne rozoberať tému času, chcenia a  túžob. Na tú tému sa pokúsim upriamiť pozornosť v blízkej dobe...

Spomínaná knižka, ktorú napísal Anselm Grün, nesie názov Anjeli pre život. Dostal som ju pred rokom, alebo pred necelým rokom. Teraz presne neviem, či to bolo na narodeniny alebo Vianoce. Vtedy som bol nadšený, chcel som ju čítať, ale keď som začal, niečo tomu chýbalo. Chýbalo tomu zamyslenie. S odstupom času, keď som ju otvoril, nachádzam v nej viac, ako pred rokom, nie nadarmo sa hovorí, že človek zreje... Čo je však predmetom záujmu v tejto knižke? Názov evokuje, že to budú anjeli. Anjeli? Ako sám autor hovorí, že nie je jasné, či anjeli sú samostatné bytosti, alebo ide len o láskyplnú a dobrotivú božiu prítomnosť. Knižka je koncipovaná ako 50 samostatných kapitol, kde sa každá venuje jednému anjelovi. Dnes ráno som čítal akurát o anjelovi odchodu. Pri prečítaní titulky som si povedal, čo to ten anjel odchodu môže byť. Tak som sa ponoril do čítania...

Ako ľudia väčšinou túžime mať nejaké svoje zázemie. Miesto, kde sa usadíme, kde máme bezpečný domov. Avšak ako Anselm ukazuje, nemôžeme sa usadiť natrvalo. Prečo? (Takmer) všetko má svoj začiatok a koniec. Človek stále "putuje". Nemám na mysli len fyzickú cestu, zmenu podnebia, nový domov. Mám na mysli aj vnútorne pochody. Zmeny zmýšľania, napredovanie. Kráčanie za novými možnosťami putovanie do neznámych končín. Toto všetko, rúcanie starých zvyklostí, svojho pohodlia, prináša človeku neistotu. Neistotu, čo bude ďalej. Aké to bude? Bude to lepšie? Horšie? Neísť však znamená zostarnúť, stratiť korenie života. Anselm píše, že náš Boh je bohom exodu, Bohom putovania - vyvedenie Mojžiša a Izraelitov z Egyptu. Tiež šomrali na púšti, keď nemali čo jesť, že na čo odchádzali z Egypta. A pri tom ich Boh viedol do Zasľúbenej zeme.

Preto práve potrebujeme anjela odchodu. Aby nám dodával silu ísť do neznáma, opúšťať staré zvyklosti a púšťať sa do neznámych končín a mať radosť z toho, čo nás čaká. Sám si uvedomujem, aké je dôležité mať tohto anjela. Osobne mám často obavy, keď rúcam svoje staré zvyklosti a púšťam sa do neznámych končín, ale takisto mám očakávania, či skôr sa vo mne prebúdza zvedavosť, čo nové mi to prinesie. Je preto dôležité, nemať strach ísť a práve anjel odchodu nám k tomu má pomáhať.